Grónsko

22. 9. 2015

Grónsko

Grónsko sa nachádza severovýchodne od Kanady, čím je geograficky súčasťou Severnej Ameriky - ale historicky, politicky a ekonomicky ide o krajinu veľmi prepojenú s Európou.

Grónsko je najväčší ostrov sveta ( rozloha : 2 175 600 km.), ale len 15 % územia je trvale bez ľadu. Zvyšok pokrýva ľad miestami s hrúbkou až 3000 metrov. Ostrov objavil v roku 875 vikingský moreplavec Gunnbjorn. V rokoch 982-985 preskúmal juhozápadné pobrežie Erik Červený. Neskôr ostrov osídlili prisťahovalci z Islandu. Na ostrove žije iba 56 000 obyvateľov z toho 46 000 je Inuitov ( Eskymákov ). Grónčina je úradný jazyk. V roku 1953 sa Grónsko stalo súčasťou Dánska. Grónsky parlament Landsting sa volí každé štyri roky.

Dejiny :

1721 - nové európske osídlenie.

18. a 19. storočie - hlavne holandskí a dánski veľrybári navštevujú Grónsko.

1953 - Grónsko sa stáva súčasťou Dánska.

1979 - Grónsko dostáva antonómiu ( vlastný parlament a vládu ).

Politický systém : hlavou štátu je dánsky monarcha, v súčastnej dobe Margareta II. Dánska.

Obyvateľstvo :

Etnické skupiny :Inuiti a Európania narodení v Grónsku 87%.

Dáni a iné národnosti 13%.

Náboženstvo : Evanjelický luteráni.

Jazyky : 1. Grónčina

2. Dánčina

3. Angličtina

Grónsko, obzvlášť na nehostinnom východnom pobreží, má vážne socioekonomické problémy s domácim násilím, alkoholizmom, tehotenstvom neplnoletých a vysokým percentom samovrážd. V Grónsku je najväčší podiel samovrážd na svete. V roku 2006 spáchalo samovraždu 58 ľudí (štatisticky 104 ľudí na 100 000 obyvateľov). Pre porovnanie – v Dánsku je 14 samovrážd na 100 000 obyvateľov a najvyšší počet samovrážd v Európe má Litva (39 samovrážd na 100 000 obyvateľov).

Geografia : Grónsko je neskutočne mrazivé. Najsevernejšie miesto je Pearyho Zem. Ak by sa ľadový príkrov Grónska roztopil, hladina morí by stúpla o 7 metrov a Grónsko by sa stalo súostrovím.

Grónska kultúra a typické jedlá : Kiviak je typická grónska klobáska podávaná najmä na grónskych svadbách. Alky - malé morské živočichy sú taktiež jedené.

Kiviak je pre Grónčanov pochúťka ale chutne veľmi nevyzerá.

Grónska kultúra začala usadením Inuitských a Vikingských bádateľov na ostrove. Inuiti stále rybárčia. Každý rok sa tu konajú preteky psích záprahov.

Grónsko sa stáva v poslednej dobe turisticky atraktívnejším. Aby prilákalo turistov usporadúva súťaž okrem rybárčenia a psích záprahov aj súťaže v pešej turistike, a cezpoľnom behu.

Domorodým jazykom je grónčina, jazyk patriaci do inuitskej vetvy eskimáčtiny.

Inuiti : Inuiti alebo Eskimáci sú skupiny domorodých obyvateľov a ich potomkov, ktoré sídlia v severnej časti Severnej Ameriky a Ázie. Predkovia Inuitov pochádzajú zo Sibíri, presnejšie z Čukotského polostrova. Asi pred 12-tisíc rokmi prešli cez Aljašku pozdĺž kanadského pobrežia Severného ľadového oceánu do Grónska. Ich jazyk je eskimácko-aleutský. Eskimáci Kanady a severnej Aljašky sa sami nazývajú Inuiti, čo v preklade znamená ľudia. Na Sibíri a južnej Aljaške sa nazývajú Juiti a v Grónsku Kulaiti. Žijú čiastočne polokočovným spôsobom života, v lete pod stanmi z kože a v zime v iglu alebo v obydliach z dreva. Na prežitie v arktických podmienkach vynašli kajak, olejovú lampu, iglu, anorak a parku. Ich prirodzeným zdrojom potravy je mäso, väčšinou tulene alebo veľryby, ktoré uviazli v plytčine, soby a pižmone, vtáčie vajcia. Odev si vyrábali z kožušín, nástroje z kostí a kameňa. Charakteristickými znakmi sú čierne rovné vlasy, žltá až svetlohnedá pleť, mongoloidné rysy a malý vzrast. Často obchodovali s fajkami. Okrem iných materiálov ich vyrábali aj z veľrybích kostí. Dnes žijú v sídlach v domoch s elektrinou a ďalšími vymoženosťami. S príchodom novej technickej doby nastala problematická sociálna situácia. Jej dôsledkami je zánik pôvodných tradícií, alkoholizmus, negramotnosť a nezamestnanosť. Až v súčasnosti saKanada snaží zvýšiť ich životnú úroveň. Eskimáci uznávajú mnohomužstvo.