Štáty

Príroda

Krajina je to teplá, mokrá a zelená... 
A tak, ako aj v ostatných tropických krajinách, v období dažďov prší stále a v období sucha raz denne. Najsuchší mesiac bol september a najviac - každý deň - pršalo od Vianoc do Veľkej Noci. Papier tam vtedy nezašuští a čo spadne na zem to vyklíči. V júni teplomer ukazoval v noci sotva 18 stupňov, cez deň o 10 viac, na Vianoce bolo v noci 25, cez deň 35 a v aute 45 stupňov, všetko merané v chládku... 
80 percentná, a niekedy až 96 percentná vlhkosť vzduchu všetky tieto čísielka posúva niekde inde a ... tam nebolo horúco, tam bolo na skapanie... niekedy...

Na ostrove Gudalcanal je pohorie vysoké ako naše Tatry, ale v zelenej farbe. V hlbokých údoliach džungle je život v mnohorakej forme a podobe, a nie len tam, ale rovnako aj pod hladinou mora. Šalamúnove ostrovy, a hlavne ich podmorský svet patria na našej Zemi k lokalitám, ktoré sú najmenej dotknuté vplyvmi civilizácie.

Životu sa tam darí v každej forme a podobe - od pliesní až po najväčšie zvieratá tam, ktorými sú krokodíly, žraloky a divé svine. Najfarebnejšie to bolo pod hladinou mora a najhlučnejšie v korunách stromov. Najnebezpečnejšie sú moskyty, lebo prenášaju maláriu, najnepríjemnejšie mravce... hlavne v posteli... Hadov možno stretnuť v horách, potkanov aj v kuchyni... a celý kolorit ozvučujú žaby, papagáje a iné spevavce...

Flóru okrem orchidei, strelícii a inych exotických kvietkov zastupujú hlavne kokosové palmy, banánovníky a meter a pol vysoká tráva. 
Šalamúnsky jedálniček tvoria hlavne banány, sladké zemiaky, kokosový orech a zelené lístočky – to všetko v niekoľkých druhoch... 
Pestujú aj kakaovníky, ale čokoládu nejedia... zato na ryži si celkom pochutia... No a mne veľmi chutila papája, ananás, zelené lístočky kasume a rybka varená v kokosovom mlieku :)

Šalamúnkovia ( ako ich s láskou volám) sa nevedia ponáhľať, vravia, že oni čas nepotrebujú, že ten bol stvorený pre bieleho muža a z toho ďalšieho nerastného bohatstva by sme tam našli zlato, bauxit, fosfáty, olovo, zinok, nikel, drevo a ryby.

Obyvatelia

Šalamúnove ostrovy majú 566 tisíc obyvateľov (2007) a populačnú explóziu s indexom 2,54 (Slovensko 0,14). Pikinini staka v jazyku pidgin znamená, že detí je veľa. Viac ako 40% percent obyvateľov je mladších ako 14 rokov a viac ako 60% ešte nedosiahlo 21 rokov. Zdroj - pozorovaním a CIA

Polmilióna pomenších potmavších Šalamúnkov s kučeravými blond vlasmi rozpráva osemdesiatimi, navzájom úplne odlišnými jazykmi. Oficiálnu angličtinu poznajú len tí, čo chodili do školy (a tých je málo) a druhý oficiálny jazyk pidgin english slúži na to, aby sa medzi sebou dohovorili aj susedné osady, lebo ich miestne jazyky (lagos) sú tak odlišné, že im to nedovolia. 

95% obyvateľstva su kresťania, z čoho väčšinu tvoria anglikáni (Church of Melanesian 32%), katolíkov je približne 19%; South Seas Evangelical Church 17%; United Church (Methodist) 10%; a Seventh-day-Adventist 11%.

Väčšina obyvateľov Šalamúnových ostrovov nevie čítať a písať, a to z viacerých dôvodov – etnické nepokoje (1999-2003), chýbajúce školy, ťažká situácia v rodine... Gramotnosť sa pohybuje okolo 20 percent a s tým súvisiaca nezamestnanosť prevyšuje aj 80 percentnú vlhkosť vzduchu.

Šalamúnkovia nemajú občianske preukazy, ani kartičky poistenca... nepotrebujú detské domovy ani domovy dôchodcov - ako iné civilizované národy... prvý, druhý, tretí aj štvrtý pilier poistenia sa nazýva rodina, v rámci ktorej sa prosba o pomoc neodmieta.

Životná úroveň je rozdielna – iná je situácia v hlavnom meste Honiara, kde dostať všetko kúpiť, kde sú klimatizované budovy a zápchy v uliciach... ale ľudia aj tak chodia bosí... 
Iné je to „na vidieku“ - napríklad v Tetere, kde sa ľudia živia tým, čo si dopestujú a čo sa zvýši idú predať do mesta a iné je to na vidieku, ktoré nemá mesto, kam by sa dalo ísť niečo predať... 
A úplne iné to je vysoko v horách, kde sa ani nevie čo tam je... ľudkovia odtiaľ ani neschádzajú dole a od civilizácie potrebujú len soľ, mydlo a kerosin, ktorý si prídu odrobiť pokosením záhrady a opäť ich zeleň pohltí...

Ludožrútstvo - nie som etnológ, tak som sa na to nesmelo spýtala priamo Šalamúnkov a oni so smiechom, že – „Alena, neboj sa! S tým sme už dávno skončili... včera sme dojedli posledného..." A nezjedli ma ani z čistej lásky... horšie pravda dopadli prví kresťanskí misionari, ktorí tam prišli pred asi 100 rokmi...

Tetere

Tetere je asi najväčšia diera na konci sveta a predsa pre mňa tak veľa znamenalo, stalo sa mi stredom a bola som v jeho strede, od prvého momentu sa nosíme v srdci...


 

Tetere očarí slobodou a spúta bezmocnosťou, Tetere vysnívané, zatracované, vysmievané aj vyzdvihované... Tetere plné papagájov, detí a výziev... Tetere prázdne od prostriedkov a stresu... 

V Tetere sa informácie presúvali bez telekom úradu a tráva sa kosila mačetou... v Tetere sa dalo v obedňajšom sparne posedieť v tieni manga a vychunať si dúšky z kokosového orecha...

V Tetere sa nikto neponáhľal... do Tetere ľudia prichádzali, usmiali sa a odchádzali... Tetere s najväčším výskytom malárie, bez elektriky, bez chleba a pitnej vody... Tetere na konci sveta...



 

Tetere je oblasť obkolesená nekonečnými plantážami olejových paliem, misijná stanica, Farnosť Krista Kráľa v správe saleziánov don Bosca. Do farnosti patrí 9 osád Suaghi, Talaura, Turarana, Kompuoro, Sali, Bebe, Grove, Nono, Koiwo... prvé 4 su väčšie... Väčsie znamená, ze v dedinke Suaghi bolo za rok 100 krstov a to len polovica dediny je katolícka... a v Koiwo je len niekoľko domov ...

Najbližšie k misijnej stanici je osada Grove, zvyšok je na hodinku, dve a Turarana až 5 hodín peši... Tetere s hlavným mestom spája vysielačka a 20 km rozbitá cesta, ktorú landcruiser toyota zvláda za hodinku. V Tetere je okolo misijnej stanice - z jednej strany klinika, a v nej lekár jeden deň do týždňa a z druhej Nguvia Community High School, kde stoličky a lavice majú len vo vyšších ročníkoch.

Vedľa kliniky talianski dobrovoľníci stavajú Mini Hospital – nemocnicu, a hneď vedľa nej je novovznikajúce Don Bosco Rural Training Center so svojimi ryžovými poliami.
Za Nguvia školou z druhej strany je zase policajná stanica a jeden kilometer ďalej akurát zo zelenej džungle vysekávajú fabriku na výrobu oleja z olejových paliem, ktorá po občianskych nepokojoch v roku 2002 spustla a džungľa ju pohltila...