Japonsko
Japonsko
Japonsko (po japonsky: 日本国 – Nihon(-koku) alebo Nippon(-koku)) je štát ležiaci na východnom okraji ázijského kontinentu, na východ od Číny a Kórey. Rozkladá sa na severe Ochotského mora po Východočínske more na juhu. Skladá sa z viac ako 3000 ostrovov, z ktorých najväčšie sú (od severu k juhu) Hokkaidó (北海道), Honšú (本州, najväčší ostrov), Šikoku (四国) a Kjúšu (九州). Väčšina japonských ostrovov je hornatých, a mnoho z nich je vulkanických. Najvyšším vrchom je vrch Fudži.
Hlavné mesto je Tokio. Patrí k zároveň k najväčším mestám sveta. Je známe svojím umením a tiež aj celé Japonsko. Japonci boli už od úsvitu vekov veľmi vynaliezavý a šikovný národ.
UMENIE : Origami je staré japonské umenie skladania papiera. Jedným z najznámejších modelov origami je tradičná japonská skladačka (折り鶴 alebo skrátene 折鶴 orizuru) žeriav. V Japonsku vták žeriav (鶴 curu) symbolizuje nádej. Stará legenda hovorí, že každému, kto poskladá tisíc papierových žeriavov, sa splní túžba. Papierový žeriav sa stal vďaka tejto legende a prostredníctvom japonského dievčatka Sadako Sasaki symbolom mieru. Sadako bola ako dvojročná pri zhodení atómovej bomby na Hirošimuvystavená radiácii, no prežila. V dvanástich rokoch sa však u nej naplno prejavili dôsledky ožiarenia a lekári zistili, že umiera na leukémiu. Rozhodla sa poskladať tisíc papierových žeriavov, aby sa jej splnilo najväčšie želanie - chcela ešte žiť. Hoci sa jej žeriavy podarilo poskladať, nad chorobou nezvíťazila. Nezlomná nádej a úsilie Sadako však inšpirovali jej spolužiakov a priateľov, ktorí zorganizovali zbierku a dali postaviť pamätník všetkým detským obetiam atómového útoku na Hirošimu. Pamätník stojí v parku Mieru v Hirošime a predstavuje dievča stojace s natiahnutými rukami, z ktorých vzlieta papierový žeriav. Každoročne sa na pamätník vešajú vence, každý urobený z tisíc papierových žeriavov (po japonsky sa nazývajú „senbazuru“).
Bonsaj je japonské umenie miniaturizácie stromov a ich pestovanie v miskách. Postup, pestovanie je veľmi ťažké.
Celé Japonsko má dokopy približne 120 miliónov obyvateľov a úradný jazyk v tejto krajine je japončina. Japonci sú známi svojim zdravým životným štýlom. Podľa štatistík sa dožívajú vysokého veku. Japonsko je podľa štatistík veľmi vyspelý štát.
Fudži
udžisan (doslova „vrch Fudži“) (niekedy nesprávne označovaná ako Fudžijama), skrátene Fudži, je najvyššia sopka a zároveň aj najvyšší vrch (3 776 m) v Japonsku. Nachádza sa na okraji ostrova Honšú, pri pobreží Pacifiku, na západ od Tokia, odkiaľ sa dá pri dobrej viditeľnosti pozorovať voľným okom. Fudži je symbolom Japonska, je častým cieľom turistov a vďačným objektom fotoaparátov.
V okolí sa nachádza niekoľko jazier (Kavaguči, Jamanaka, Sai, Motosu, Šoji a Aši), ktoré sú spolu s horou súčasťou národného parku Fudži-Hakone-Izu.
Prvý výstup je datovaný na rok 663 neznámym mníchom. Ročne na sopku vystúpi približne 200 000 ľudí, z toho asi 30 % cudzincov. Veľa výstupov je realizovaných ešte v noci, kvôli sledovaniu východu Slnka na vrchole. Samotný výstup trvá 3 až 7 hodín, zostup 2 až 5 hodín. Až do epochy Meidži bol ženám zakázaný výstup na horu. Fudži bola tiež sídlom samurajov, blízko súčasného mesta Gotemba mali svoj výcvikový tábor.
TOKIO
Tokio má najväčšiu metropolitnú ekonomiku na svete. Nominálny hrubý domáci produkt dosahuje okolo 1,316 biliónov USD, čo je viac ako ôsma najväčšia ekonomika na svete. Je to hlavné finančné centrum a hlavné sídlo niekoľkých najväčších svetových bánk a poisťovacích spoločností.
Počas centralizovaného rastu japonskej ekonomiky po druhej svetovej vojne sa mnoho veľkých firiem presťahovalo z miest ako Osaka do Tokia s cieľom získať lepší prístup k vláde. Tento trend sa postupne spomaľuje kvôli rastu populácie a vysokým nákladom na život v Tokiu.
Tokio bolo označené ako najdrahšie mesto na svete 14 rokov po sebe až do roku 2006.
Problémy japonska
Od samých začiatkov sa japonská civilizácia stretávala s deštruktívnymi silami prírodných živlov: zemetrasenia, sopečná činnosť, ničivá vlna tsunami a tajfúny. Osídlenie rovnako ako poľnohospodárstvo a priemysel, sa vďaka neprístupným horám a hustým lesom sústreďovalo do oblastí pobrežných nížin. Aj napriek uvedeným nepriaznivým podmienkam a nedostatku surovín sa Japonsko v 20. storočí zmenilo z feudálneho štátu na jednu z najdynamickejších priemyselných krajín sveta.
Historia
Keď v roku 1939 vypukla vojna v Európe, japonská vláda nevedela ku komu sa má pridať, aby sa dostala z problémov, ktoré si vytvorila v Číne. V roku 1940 Japonsko podpísalo trojstrannú dohodu s Nemeckom a Talianskom, od čoho si sľubovalo zabezpečenie dostatku nerastných surovín na vojnu s Čínou. USA sa postavili na stranu Číny, vyhlásili krajine celkové obchodné embargo a zmrazili japonské finančné zdroje, na čo Japonsko odpovedaloútokom na Pearl Harbour 7. decembra 1941. Táto udalosť bola začiatkom vstupu USA do druhej svetovej vojny. Bod zvratu v tichomorskej vojne prišiel veľmi skoro a to v bitke o Midway koncom mája a začiatkom júna 1942, kedy Japonsko stratilo štyri lietadlové lode a prišlo o množstvo pilotov. Japonské námorníctvo sa z tejto bitky už nikdy nespamätalo.
V roku 1945 obsadili USA ostrov Iwo a Okinava. Námorné orgány sa uchýlili k samovražedným letom zvaným „božský vietor“ – kamikadze – s neskúsenými pilotmi sa s lietadlami plnými výbušnín vrhali proti americkej armáde, napriek tomu sa však ostrov Okinava nepodarilo udržať. Američania napokon 6. a 9. augusta 1945 zhodili na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki atómovú bombu. 15. septembra 1945 Japonsko bezpodmienečne kapitulovalo.
Po porážke Japonska v II. svetovej vojne nasledovalo obdobie okupácie spojeneckými silami, ale aj obdobie rozsiahlych demokratických reforiem vrátane novej Ústavy Japonska. Do 60. rokov sa japonské hospodárstvo vďaka novým technológiám zotavilo z vojnových škôd a dostalo sa na tretie miesto na svete, čo do objemu produkcie. Krajina bola ťažko zasiahnutá ropnou krízou v 70. rokoch a nasledujúcou celosvetovou recesiou, previedla však základnú reštrukturalizáciu ekonomiky, obnovila svoje členstvo v medzinárodných organizáciách a od toho času pokračuje jej nepretržitý hospodársky rast, ktorý premenil Japonsko na druhú najsilnejšiu svetovú ekonomiku.
Smrťou cisára Šóvu (Hirohita) v r. 1989 a nástupom cisára Akihita na trón sa začína nové obdobie japonskej histórie – Heisei.
!Ďakujem za pozornosť!
