Štáty

Kórejská republika (hovorovo označovaná aj ako Južná Kórea, čo však nie je oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu) je štát ležiaci na juhu Kórejského polostrova. Hlavným mestom je Soul. Jeho severným susedom je Kórejská ľudovodemokratická republika, hranicu tvorí tzv. demilitarizovaná zóna. V blízkosti Kórejskej republiky sa nachádza Japonsko, Čína a Rusko.

Názov Kórea, ktorý sa používa v „západnom“ svete, sa odvodzuje od názvu stredovekého kráľovstva Korjo (고려). Do Európy ho priniesol Marco Polo zo svojich výprav do Číny. V samotnej Kórei (tak na severe ako aj na juhu) sa používa výlučne na označenie obdobia panovania dynastie Korjo (918 – 1392).

V Kórejskej republike sa na označenie štátu používa názov „Hanguk“ (한국, krajina ľudu Han), jazyka „Hangugo“ (한국어, jazyk národa Han), celého polostrova „Hanbando“ (한반도, polostrov Han). Je to skrátený tvar od „Tähan minguk“ (대한민국) čo v preklade znie ako „Republika veľkého národa Han“. Tento názov sa odvodzuje od 10 rokov trvajúceho cisárstva „Tähan čeguk“ (대한제국) (1897 – 1907) a od troch kmeňov Han (Činhan – 진한, Mahan – 마한 a Pjonhan – 변한), ktoré obývali južnú časť Kórejského polostrova niekedy na začiatku nášho letopočtu.

Až 99,9% obyvateľstva Kórejskej republiky tvoria Kórejčania. S počtom 48,4 miliónov sa zaraďuje na 26. miesto na svete. Hustotou zaľudnenia 480 osôb / km² je jednou z najhustejšie obývaných krajín na svete (19. miesto). Tak ako sa menili všetky sféry kórejskej spoločnosti, tak sa v posledných desaťročiach prudko menilo aj zloženie obyvateľstva. Prevažne agrárna krajina 50-tych rokov 20. storočia (počet obyvateľov zamestnaných v poľnohospodárstvedosahoval až 60%, v mestách žilo 20%) sa zmenila na vysoko urbanizovanú (v mestách dnes žije 75%) a priemyselnú krajinu (dnes pracuje v poľnohospodárstve 6,4% obyvateľov), v súčasnosti na post-priemyselnú krajinu.

Za vysoký stupeň urbanizácie je zodpovedné najmä:

• situácia po kórejskej vojne – veľký počet utečencov zo severu
• od 60. rokov prudký priemyselný rozvoj sústredený v mestách
• v 70. rokoch hnutie „Nová dedina“ (Sämaul undong 새마을 운동)

Najväčšie mestá majúce viac ako milión obyvateľov sú Soul (서울, okolo 11 miliónov obyvateľov), Pusan (부산, 3,7), Inčchon (인천 2,5), Tägu (대구 2,5), Ulsan (울산 2), Tädžon (대전 1,4) a Kwangdžu (광주 1,4).

Z pohľadu náboženskej príslušnosti 46% ľudí sa nehlási k žiadnemu konkrétnemu náboženstvu či cirkvi. Zvyšných 54% je rozdelených v pomere 26% kresťanov, 26% budhistov, 1% konfuciánov a 1% iné menšinové vyznania (napr.čondokjo, islam atď.)

Práve tu, na 38. rovnobežke, sa po občianskej vojne rozdelil Kórejský polostrov. Na sever od nej leží jedna z najchudobnejších krajín sveta, na juh jedna z najbohatších. Hranica medzi nimi patrí medzi najstráženejšie na svete.

Kým po kórejskej vojne bola Severná Kórea tou vyspelejšou a rýchlejšie sa rozvíjajúcou, dnes môžeme hovoriť o presnom opaku. „Nevieme presne, ale predpokladáme, že severokórejská mzda je len niekoľko desiatok až sto dolárov,“ odhaduje seržant Lim, vojenský sprievodca v demilitarizovanej zóne.

Ďakujem za pozornosť!