Štáty

Nemecko, dlhý tvar Nemecká spolková republika skr. NSR, (nem. Bundesrepublik Deutschland, BRD; v rokoch 1949 – 1990 skrátene neoficiálne ale často aj Západné Nemecko) je spolkový stredoeurópsky štát. Na severe susedí sDánskom, obmýva ho Severné more a Baltské more, na východe susedí s Poľskom a Českom, na juhu s Rakúskom aŠvajčiarskom a na západe s Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom a Holandskom. Rozloha Nemecka je 357 021 km², pričom územie štátu sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Úmerne k výsledkom sčítania ľudu v roku 2011 malo Nemecko k 30. septembru 2014 81,084 miliónov obyvateľov.

Hlavné mesto je Berlín. Známe turistické destinácie sú Berlinský múr, Alpy, Kolínsky dom, Neunschwaisten. Nemecko patrí k vyspelím Europským štátom riešiacich migráciu, terorizmus, krízy. Nemecká kancelárka je Angela Merkel

Aké výhody má Nemecko?

V Nemecku určite nenarazíte na problém s dopravou. Ako vo väčšine európskych krajín je hustá železničná aj autobusová sieť. Vo väčších mestách sa okrem autobusu a električky môžete prepraviť tiež metrom. Na vzdialenejšie spoje môžete využiť vnútroštátne letecké spojenie.

Ľudia sú všeobecne vzdelanejší, majú viac financií, lepšie zdravotníctvo, školstvo.

Nemecko sa člení na tri hlavné prírodné oblasti:

Severonemecká nížina – jej povrch ovplyvnilo predchádzajúce zaľadnenie, preto tu sú suché piesčité kopce porastené vresoviskom (napr. Lüneburské vresoviská južne od Hamburgu), ktoré sa striedajú s močiarovými. Severovýchodnú časť zaberá Meklenburská jazerná plošina s viac ako 600 jazerami, z ktorých najväčšie je Müritz.

Stredonemeckú vysočinu tvorí rad pohorí s priemernou výškou 500–1000 m n. m., najvyššie z nich je Schwarzwald (Feldberg 1493 m), v ktorom pramení Dunaj. Ďalšie pohoria Stredonemeckej vysočiny sú Harz, Rothaar, Eifel, Rhön, Fränkische Alb, Schwäbische Alb. Na západe preráža pásma v tesnom a hlbokom údolí rieka Rýn. Pri českých hraniciach na Stredonemeckú vysočinu nadväzuje západným okrajom Česká vysočina – Erzgebirge (Krušné hory), Fichtelgebirge (Smrčiny), Oberpfälzer Wald (Český les) a Bayerischer Wald (Šumava).

Alpy – v úzkom pruhu na juhu zasahujú do Nemecka Severné vápencové Alpy. Na hraniciach s Rakúskom sa nachádza najvyššia nemecká hora Zugspitze.

V Nemecku sa rozpráva po nemecky ( aj v Rakúsku ).

Vodstvo

Vodstvo Nemecka patrí do povodia Severného, Baltského a Čierneho mora. V Nemecku kraľujú dve veľké rieky: Rýn a Labe. Rýn tvorí miestami prirodzenú hranicu s Švajčiarskom a Francúzskom. Do mora sa vlieva na území Holandska. Patrí k najväčším riekam Európy a so svojimi hlavnými prítokmi Moselou (Mosel) a Mohanom (Mein) tvorí dôležitú vodnú cestu. V deltách týchto riek sú úrodné údolia. Druhou veľkou riekou je Labe (Elbe) s celkovou dĺžkou 1122 km prameniaca v českých Krkonošiach. Labe preteká Severonemeckou nížinou a pri Hamburgu sa vlieva do Severného mora.

Rastlinstvo a živočístvo 

Lesy tvoria štvrtinu z celkovej plochy štátu. Darí sa tu vysádzať i na piesočnatých pôdach. Na západe prevládajú lesy zmiešané, na východe zmiešané, hlavne borovicové.

Z listnatých stromov sa hojne vyskytuje buk a dub. Pri tokoch riek sú plochy lúk a pastvín. Na vegetáciu skromné sú vresovištia a rašeliniská v Severonemeckej nížine. V rezerváciách sa z pôvodného živočíšstva zachovali: zubor, medveď, rys a vlk, voľne žije lovná zver: zajace, králiky, vysoká zver atď.

Priemysel

Nemecko je vysokorozvinutý priemyselný štát s vyspelým poľnohospodárstvom. Hodnotovou výrobou zaujíma 3. miesto na svete. Základom hospodárstva je bohatstvo hnedého a čierneho uhlia a železnej rudy, ktorá sa vyskytuje neďaleko nálezísk čierneho uhlia v Porúrií. Ťažba však pre rozvinutý priemysel nestačí, preto sa musí časť železnej rudy dovážať. Pre priemysel je dôležitá výroba elektrickej energie, ktorá sa čiastočne získava z vodných zdrojov v alpských oblastiach. V Nemecku sú zastúpené všetky odvetvia priemyslu.

Najväčšou priemyselnou oblasťou je Porúrie (povodie rieky Ruhr) a Porýnie. Najdôležitejšie je hutníctvo a strojárstvo (Mohuc a Kolín nad Rýnom), ďalej elektronika, ťažobný a chemický priemysel a celá rada ďalších výrobných odvetví. Výroba spotrebného a potravinárskeho tovaru je rozšírená po celom štáte. 

História, Nacizmus

Nacistické Nemecko (iné názvy: Tretia ríša (nem. Drittes Reich), Ríša, reich, Reich, rajch, od anšlusu Rakúska - a od 26. júna 1943 aj polooficiálne - Veľkonemecká ríša; oficiálny názov štátu znel po celý čas Nemecká ríša) je obdobie dejín Nemecka, v ktorom v Nemecku vládol národný socializmus (nacizmus), teda obdobie od začiatku roka 1933 do konca 2. svetovej vojny 8. mája 1945. O názve Tretia ríša ako takom pozri článok Tretia ríša (propagandistický pojem).

Adolf Hitler sa 30. januára 1933 dostal legálne k moci, keď bol dosadený do funkcie ríšskeho kancelára prezidentom vtedajšieho Nemecka Paulom von Hindenburg. Na začiatku svojej vlády predsedal koaličnému kabinetu, ale pomerne skoro sa mu podarilo od vlády odstaviť tých členov kabinetu, ktorí neboli členmi nacistickej strany. Po uchopení moci sa podarilo nacistickému režimu opäť postaviť ekonomiku na nohy a ukončiť vysokú nezamestnanosť pomocou masových investícií do zbrojenia. Návrat ekonomickej prosperity viedol k nárastu popularity režimu medzi nemeckým obyvateľstvom, čo sa prejavilo oddanosťou Nemcov svojej vláde.

Opozícia z radov liberálov, socialistov a komunistov však bola tvrdo potláčaná tajnou štátnou políciou Gestapo pod patronátomHeinricha Himmlera. Nacistická strana postupne ovládla súdy, miestne vlády a všetky občianske organizácie okremprotestanských a katolíckych.^[1] Verejnú mienku v Ríši utváralo ministerstvo propagandy vedené Jozefom Goebbelsom, ktorý na to využíval masmédiá, film a Hitlerove prejavy. Štátny aparát sa snažil vykresliť Hitlera ako vodcu nemeckého ľudu (Führer) a na ten účelu mu odovzdával do ruky všetku výkonnú moc.

Na začiatku existencie nacistického Nemecka zaujal Hitler zahraničnú politiku strachu a vydierania, keď vznášal zdanlivo odôvodnené požiadavky na svojich susedov, ktorým sa v prípade ich nesplnenia vyhrážal vojnou. Keď sa ho pokúsili jeho protivníci upokojiť ústupkami, prijal ich a zameral sa zas na ďalšiu oblasť. Týmto postupom sa mu podarilo získať značné územie bez toho, aby to viedlo k vojne ako v prípade Mníchovskej dohody a postúpenia česko-slovenského pohraničia Nemecku v roku 1938. Agresívna politika Nemecka viedla k tomu, že Nemecko vypovedalo Versaillskú zmluvu a od roku 1935 sa začalo znovu vyzbrojovať. V tom istom roku pripojilo k Nemecku späť Sársko, o rok neskôr Porýnie, vytvorilo spojenectvo, Os, s fašistickým Talianskom pod vládou Benita Mussoliniho, poslalo pomoc Frankovmu fašistickému Španielsku, anketovalo Rakúsko v roku 1938 a obsadilo už spomínané česko-slovenské pohraničie a neskôr aj zvyšok Česko-Slovenska. Neustále rastúce územné nároky vyvrcholili 1. septembra 1939 inváziou do Poľska, načo Francúzsko a Spojené kráľovstvo vyhlásili nacistickému Nemecku vojnu, čím oficiálne začala Druhá svetová vojna.^[2][3]

Počas vojny sa nacistickému Nemecku podarilo obsadiť veľkú časť Európy od Francúzska až takmer po Moskvu vo vtedajšom Sovietskom zväze, ďalej od Nórska na severe až po rozsiahle púštne oblasti v severnej Afrike na juhu. Na väčšine okupovaných území sa nacisti pokúsili zaviesť „Nový poriadok“. Súčasne začalo dochádzať k masovým perzekúciám nenemeckého obyvateľstva, vyvražďovaniu Slovanov, Rómov a Židov (holokaust). Počas tohto obdobia zomreli milióny ľudí. V priebehu vojny sa však začala situácia na fronte obracať v neprospech Nemecka, čo v konečnom dôsledku viedlo k jeho porážke. Druhá svetová vojna v Európe skončila 8. mája 1945 kapituláciou Nemecka západným Spojencom a Sovietskemu zväzu.

!Ďakujem za pozornosť!