Rovnako ako kuchyňa iných stredomorských krajín, aj talianska je veľmi bohatá a pestrá vďaka rôznym kultúrnym a národným vplyvom (Kelti, Gréci, Etruskovia, Rimania, Arabi, Normani, Rakúšania, Španieli, a ďalší).
Pizza
Pizza je jedlo z cesta talianskeho pôvodu, typicky je tvorené tenkým cestom kruhového tvaru, na ktorom je zmes rajčiakového pretlaku, syra a ďalších prídavných pochutín a potravín podľa receptu, ako napr. olivy, sardinky, šampiňóny, cibuľa, saláma, ančovičky. Tvar, ani hrúbka nie sú pravidlom.
História pizze
Prvý dokumentovaný výskyt pojmu pizza sa datuje okolo roku 1000 a to v dialekte z okolia talianskeho Neapolu. Znamená približne tlačiť, ťahať - vzťahujúc sa na pohyby rúk pri vhadzovaní pizze do pece a jej vyberanie.
Pizza sa považuje za pôvodný pokrm roľníkov z oblasti Kampánia pri Neapole. Avšak dôkazy pečenia ploských tenkých bochníkov kysnutého cesta na horúcom kameni pochádzajú ešte z čias Etruskov, obývajúcich okrem iného i taliansku oblasť. Na takúto placku cesta sa zvykli položiť rôzne oblohy z dostupných potravín a nazývali to focaccia. O pár storočí neskôr sa iniciatívy pri vynachádzaní pizze chopili Gréci a skúsili položiť potraviny nie už na upečené cesto, ako to robievali Etruskovia, ale na čerstvo vyťahanú placku a zapiekli to spolu.
Napokon Rimania pri dobyvateľských aktivitách v Európe sa na svojom ťažení v Grécku obslúžili zabehnutou technológiou a začali vhadzovať prvé prototypy pizze do pecí v celom Taliansku. Dokonca Cato, žijúci v rokoch 234-149 pred Kr., opisuje grécku špecialitu - čo je typ prvej pizze: tenké kruhové cesto s olivovým olejom, medom, korením, pečené na kameni. Takto sa v rôznych podobách experimentovalo s pizzou (a jej rôznymi názvami) až do obdobia eľkého prevratu v jej príprave: do roku 1520, kedy boli do Talianska privezené prvé rajčiaky z Južnej Ameriky.
Prevrat v technológii pizze bol pozvoľný, keďže Európania považovali južnú Ameriku a všetko z nej v prvých rokoch za jedovaté. Avšak vďaka patrí odvážlivcom, ktorí sa nebáli experimentovať s rajčinami. Chudoba v okolí Neapolu v tom čase tiež napomohla, pretože cesto s lacnými rajčiakmi (ktorým sa začalo v Taliansku dobre dariť) bolo jednoduché, cenovo prístupné a navyše chutné pre pospolitý ľud. Jedlo sa rýchlo rozšírilo, ale na prvú pizzériu si muselo ľudstvo počkať až do roku 1820, kedy v Neapoli a nazývala sa „Marotte“.
Prvé dodávky pizze robil Raffaele Esposito v roku 1889 z reštaurácie Pizzeria Pietro il Pizzaiolo v Neapole a to pre kráľa Umberta I. a jeho manželku kráľovnú Margheritu, ktorí ňou boli nadšení. Esposito piekol tri druhy pizze, a to v národných farbách Talianska: s rajčiakmi, mozarellou a bazalkou. Či to bolo naozaj kvôli chuti alebo kvôli patriotistickej kráľovnej Margharite, nevedno, ale svoj názov Margherita si zachovala podnes a je na svete najobjednávanejšou pizzou vôbec.
O ďalší rozvoj pizze sa postarali talianski imigranti v Amerike, kam si svoju technológiu priniesli so sebou. Pizzu Margherita piekli s mozzarellou a oreganom. Postupom času ju začali pripravovať nie v peci ale na panvici a jej forma sa prispôsobila do roku 1945 americkému fast food štýlu. Prvá oficiálna americká pizza mala názov Chicago-Style a pochádza z roku 1943.
V roku 1948 sa začalo predávať prvé predpripravené pizza-cesto. V 50. až 60. rokoch sa v Amerike stala pizza štandardným fast food jedlom popri hot dogu a a jablkovom koláči.
V roku 1957 priniesli bratia Celentanovci na trh prvú zmrazenú pizzu a tým napomohli masívnemu ťaženiu mrazených polotovarov v obchodoch. Rozšíril sa i jej sortiment a v tom istom roku sa vykonal prvý spotrebiteľský test rôznych druhov pizze.
Cestoviny alebo pasta
Ďalším tradičným jedlom talianskej kuchyne sú cestoviny. Taliani používajú viac ako 400 druhov cestovín, ktoré sú známe svojou kvalitou a obľubou; napr. ako nám známe špagety, tortellini a raviolli.
Talianske cestoviny:
- Spaghetti sú asi najznámajším druhom. Sú dlhé tvarom podobné špagátikom. nedajú sa plniť a preto sú vhodné k omáčkam, známe su Bolognese špagety. Podľa etikety sa špagety jedia vidličkou, pre tých menej skúsených je povolená lyžička, na ktorú si nakrútime pomocou vidličky špagety a celé vložíme do úst.
- Tortellini majú tvar stočených taštičiek, pripomínajú tvarom slimáčikov. Ich tvar je inšpirovaný Venušiným pupkom. Sú plnené rôznymi plnkami, napríklad mäsovou.
- Ravioli sú cestoviny v tvare štvorca. Sú plnené. Pri servírovaní sa posýpajú nastrúhaným parmezánom.
- Tagliatelle sú široké dlhé rezance stočené do tvaru hniezda. Servírujú sa podobne ako špagety a jedia sa taktiež natáčaním na vidličku.
- Fusilli (vretená) majú tvar vretien. Často sa podávajú k darom mora.
- Farfalle (mašličky) majú tvar mašličiek alebo motýlikov. Sú vhodné k omáčkam, ale aj na zapekanie. Vyrábajú sa z tvrdej pšenice.
- Maccheroni - sú podobné penne, sú však väčšie a širšie. Podobajú sa našim kolienkam, len narozdiel od nich sú rovné.
- Lasagne sú pláty s rozmermmi 2,5x8 cm. Prekaldajú sa plnkou, mäsovou alebo zeleninovou a potreté bešamelom sa zapekajú.
- Ravioli sú cestoviny v tvare štvorca. Sú plnené. Pri servírovaní sa posýpajú nastrúhaným parmezánom.
- Maltagliati sú cestoviny nepravidelného tvaru.
- Rigatoni sú rovnaké ako penne, ale majú rovné konce. Majú vrúbkový povrch.
- Fettucine sú široké rezance, asi 3-5mm. Výborne sa hodia k smotanovej omáčke s hubami.
- Pappardelle sú podobné ako Fettucine, sú to do klbka stočené rezance široké asi 1 cm. Majú buď hladký alebo zvlnený okraj.
- Linguine sú prechodom medzi špagetami a lasagnami. Hovorí sa im aj jazýčky. Sú širšie ako špagety ale užšie ako lasagne.
- Cavatappi majú tvar špirály. Sú duté a preto veľmi vhodné k omáčkam.
- Stelline majú tvar hviezdičiek a používajú sa do polievok.
- Cappelleti majú tvar klobúčikov a používajú sa ako plnené.
- Fagotini majú tvar uzlíka. Sú plnené. Vyrábajú sa v rôznych farbách.
- Canelloni majú tvar závitkov. Bývajú plnené najmä mäsovou plnkou. Sú vhodné na zapekanie.
